Everything

Milujeme mäso, ale zabíjanie zvierat nás desí.

V poslednej dobe som mal viackrát miernu slovnú konfrontáciu ohľadom tejto témy. Pri rôznych debatách o jedle a etike som si všimol, aké protichodné postoje máme k mäsu a zvieratám. Táto zvláštna dvojakosť ma prinútila zamyslieť sa nad tým, ako vnímame konzumáciu mäsa aj keď zároveň cítime lásku a súcit k zvieratám a prečo nás samotný proces jeho získavania vôbec neznepokojuje.

Predstavte si scénu: Človek sa znechutene odvracia od videa, kde niekto týra zviera. Možno pridá pobúrený komentár na sociálne siete alebo dokonca prispeje na záchranu týraných zvierat. O pár hodín neskôr si však bez výčitiek pripraví poriadny kus steaku a pochvaľuje si jeho šťavnatosť. Nie je v tom určitá zvláštna schizofrénia?Je fascinujúce, ako dokážeme bez mihnutia oka odsúdiť zabitie, alebo týranie zvieraťa, ale keď je to zabitie neviditeľné – skryté za stenami bitúnku, všetko je zrazu v poriadku. Akonáhle je zviera rozporciované a hygienicky zabalené v supermarkete, prestáva byť „živou bytosťou“ a stáva sa len produktom, položkou na nákupnom zozname. Je to zvláštny duševný mechanizmus – niečo ako kolektívne popieranie reality. Mäso chceme, no nechceme vidieť proces, ktorý k nemu vedie. Nie je to podobné, ako keď dieťa nechce vedieť, že darčeky nenosí Santa Claus?

Ďalšia zvláštnosť spočíva v tom, ako spoločnosť vníma vegánov. Často sú zosmiešňovaní ako extrémisti alebo čudáci, a pritom práve oni majú konzistentný postoj. Nechcú jesť mäso, lebo nechcú, aby kvôli nim trpeli zvieratá. V skutočnosti sú tí, ktorí konzumujú mäso, tí, ktorí majú rozporuplný prístup: milujeme zvieratá, ale jeme ich. Odsudzujeme týranie, ale financujeme ho.

Dokonca inklinujeme k zdravej výžive – moderné trendy propagujú vyváženú stravu, menej mäsa, viac rastlinnej stravy. No keď príde reč na vegetariánstvo či vegánstvo, okamžite sa bránime. Možno preto, že by sme si museli priznať, že náš súčasný prístup je prinajmenšom pokrytecký? Vo svojej podstate je väčšina ľudí pohodlná. Keby si museli vlastnoručne zabiť zviera, asi by sa na mäso pozerali inak. No kým to za nás robí niekto iný, môžeme sa tváriť, že sa nič zlé nedeje. Môžeme si vychutnávať kuracie krídelká, zatiaľ čo sa pohoršujeme nad videom, kde niekto ubližuje psovi.

A tak si naďalej žijeme v tomto zvláštnom paradoxe – jednou rukou zdieľame petície proti týraniu zvierat a druhou si krájame dobre prepečený steak. Možno je na čase aspoň sa zamyslieť, či by sme nemali byť vo svojich hodnotách o čosi konzistentnejší.

zeroinfinity