Everything

Politika ide mimo mňa. Vážne. Celý ten svet mocí, rozhodnutí, zákulisných hier a veľkých rečí… necítim sa tam byť doma. Neviem, či som len cynický, alebo len unavený z tej nekonečnej ilúzie zmien, ktoré nikdy neprídu. Možno preto sa často pristihnem pri tom, že radšej snívam. Nie o nejakom vzdialenom zajtrajšku, ale o tom, aby prítomnosť bola trošku krajšia. Trochu pokojnejšia. Trochu ľudskejšia.

V hlave mi utkvel jeden film, na názov si už ani nespomeniem, ale pointu si pamätám veľmi dobre. V tom svete si ľudia mohli každý deň vybrať svoj vlastný sen. Napojiť sa na prístroj, naladiť si realitu podľa seba, zvoliť si emócie, zážitky, scenérie… a prežiť to, po čom túžili. Lásku, pokoj, dobrodružstvo, únik. Žiť život taký, aký chceme – aj keď len vo virtuálnej realite.

A vtedy som si uvedomil: čo ak by to bolo skutočne možné? Nie ako útek pred svetom, ale ako jeho doplnenie. Ako priestor, kde môžeme byť tým, kým chceme byť, bez očakávaní, bez tlaku, bez pretvárky.

Veď to poznáte – sníva sa vám nádherný sen. Všetko je v ňom ľahké, krásne, harmonické. Možno v ňom stretávate niekoho, koho milujete, možno robíte niečo, čo vám napĺňa dušu. A potom prásk – budík. Realita. Zobudenie do dňa, ktorý často vôbec nepripomína to, čo ste práve zažili. A ten sen? Ten bol zrazu vzdialený. Ako keby ani nebol.

A mne zostane len taký zvláštny pocit smútku a prázdna. Ako keď sa vám stratí niečo cenné a vy presne viete, že to už nenájdete. Čo by som dal za to, keby som mohol pokračovať. Ešte chvíľu. Ešte kúsok. Dosnívať ten moment. Vrátiť sa späť, chytiť ten pocit za chvost a držať ho, kým nevybledne.

Niektorí ľudia hovoria, že treba žiť naplno, tu a teraz. A ja s tým úplne súhlasím. Ale čo ak práve sny – tie denné aj nočné – sú spôsobom, ako túto realitu obohatiť? Ako do nej vniesť niečo, čo nám v bežnom dni uniká. Snívanie totiž nie je únik. Snívanie je nádej. Možno najautentickejší spôsob, ako vyjadriť, kým naozaj sme.

A možno raz, v nie tak vzdialenej budúcnosti, si naozaj budeme môcť zvoliť, čo žijeme. Či už pomocou technológie, alebo vnútornej sily predstaviť si iný svet – krajší, jemnejší, skutočnejší… aj keď len v našej mysli.

A dovtedy? Budem snívať. S otvorenými očami.