Everything

Stalo sa vám niekedy, že vaše myšlienky sa odrážali zo strany na stranu, ako guličky v pinballovom automate? Chceli ste vypovedať všetko naraz, no akoby sa slová zasekli niekde v hrdle, nechceli sa vysloviť a len vám duneli v hlave? Presne takto sa cítim. Ako sopka, ktorá nie lenže nevie, kedy vybuchne, ale ani prečo. Len viem, že niekde hlboko vo mne je energia, ktorá sa potrebuje oslobodiť.

Sú dni, keď tlak v mojom vnútri rastie. Cítim sa ako uzavretá schránka, ktorá v sebe nesie niečo dôležite, niečo, čo chce byť vyslovené, no ešte som nenašiel správne slová, aby som to pomenoval. Možno je to len obyčajná túžba po šťastí, po spokojných okamihoch bez starostí. Možno je to niečo hlbšie, nejaká zmena, ktorá vo mne drieme a len čaká na správny čas, aby sa zhmotnila.

Keď sa mení vnútorný svet

Niekedy sa cítim ako had, ktorý potrebuje zvliecť starú kožu. Alebo ako larva, ktorá sa chystá vyliezť z kukly a stať sa motýľom. Ten moment premeny je nevyhnutný. Bez neho by had ostal uviaznutý v starom obale, bez neho by motýľ nikdy nerozprestrel svoje krídla. A tak premýšľam, čo je tou mojím vlastnou „kožou“, ktorú musím nechať za sebou. Možno sú to staré vzorce myslenia, možno strachy, ktoré mi bránia pohnúť sa vpred. Možno je to neistota, či mám skutočne schopnosť a odvahu priniesť niečo nové svetu. Avšak potom sa pýtam sám seba – nie je to práve táto neistota znakom, že som na prahu niečoho dôležitého?

Byť súčasťou niečoho väčšieho

Každý z nás v kútiku duše túži zmeniť svet. Nie nutne v revolučnom zmysle, ale aspoň vo svojej malej bubline. Chceme, aby naša práca mala význam, aby náš hlas neostal nevypočutý, aby náš život nebol len pasívnym „dýchaním vzduchu“. A tak verím, že nie sme tu len tak. Nie sme tu len preto, aby sme sa ráno zobudili, pracovali, zaplatili účty a večer šli spať. Sme tu preto, aby sme vytvorili niečo, čo pretrvá, aby sme zanechali stopu – či už veľkú, alebo len drobnú v srdciach tých, ktorých milujeme.

A možno práve tento vnútorný tlak, tá neidentifikovaná sila v mojom vnútri, je znamenie, že je čas konať. Je čas prestávať premýšľať a začať konať. Pretože len tým, že pustíme von to, čo v nás horí, môžeme nájsť skutočný pokoj. A možno tým inšpirujeme aj niekoho iného, kto sa cíti rovnako.